Takto som raňajkovala predchádzajúcich 20 rokov každý 1. máj.
S výhľadom na Alpy, s dobrým Wiener Melange a slniečkom nad hlavou. Nikto sme netušili ako sa všetko zmení. Stále si ešte viem pripomenúť ten pocit, keď sme tam naposledy pred rokom sedeli s priateľmi.
Korona nás pritlačia a zahnala dovnútra. Zakryla nám tváre a strach, beznádej, samota a pocit bezmocnosti sa v nás zakorenili tak hlboko, že sme si už na tie pocity aj zvykli. Len smútok stále zostáva.
Zo začiatku som cítila nespravodlivosť osudu. Toľko som mala plánov, pripravených projektov … Ale ten osud bol zrazu rovnaký pre všetkých. Chcelo sa mi plakať, keď som si spomenula na všetkých mojich blízkych. Chcela som ich ochrániť, ale nemala som ako. Asi všetci sme sa museli s touto situáciou vyrovnať.
Ešte v januári som mala problém kam pôjdem na dovolenku, mala som do nového roku jediné želanie, začať inak, lepšie, veselšie… A prišlo toto. Niektorí sa sťažujú, že nevedia čo s deťmi doma a mne je ľúto, že tie moje už nie sú doma. Videla som ich dvakrát a ten pocit, keď sme sa stretli a ustúpili sme, lebo sme sa nemohli objať a vlastne sme nevedeli čo máme robiť a ako to máme robiť. Ten pocit, že vlastné dieťa môže byť hrozbou je pre matku neprijateľný. A predsa je to tak. A to, že ja môžem ohroziť ich dvoch je pre mňa tak smutný, že to neviem ani vysloviť.
Aj v tomto období som si ale našla to, čo mi pomáha to prekonať. Mohlo by sa zdať, že bez svojho cestovania zrazu nebudem vedieť, čo so sebou. Ale vôbec nie, mám toľko plánov a práce, že ani nestihnem všetko uskutočniť a dúfam, že už čoskoro bude všetko pri starom. Pracujem na veľkom projekte, ktorý sa netýka foodie, ale patrí k mojej profesionálnej práci. A tiež práve v tomto období som sa rozhodla urobiť pre Vás tento blog. A že je to práce vyše hlavy to mi verte. Ešte nie som ani v tretine a už by som Vám ho najradšej ukázala.
V každej situácii je treba si nájsť niečo, čo človeka poteší, a nezáleží na tom, či máme slobodu, alebo musíme sedieť doma. Všade na nás čaká kúsok nášho šťastia. Konečne si užijem svoju záhradu, venujem sa svojim zvieratkám a denne komunikujem z množstvom ľudí. Síce len cez telefón, alebo sociálne siete, ale zrazu mám na to čas.
A verím, že čoskoro sa všetko zmení a že Vám budem prinášať veľa zaujímavostí z foodturistiky z okolitých, či ďalekých krajín.
Želám Vám všetkým, aby ste zostali zdraví a našli svoj kúsok pokoja a šťastia.
